Ozajstný bod zlomu v živote zločineckého klanu nastal, keď sa v jún 2006 z vyšetrovacej väzby dostal Kristián Kádár, ktorý tam strávil 28 mesiacov. Pokus o vraždu uneseného Jána Híra, z ktorého ho podozrievali, sa mu nepodarilo dokázať. No a po krátkom čase zistil, že viac ako dva roky vo vyšetrovacej väzbe mu prišili zväčša falošné obvinenia vymyslené Drevenákom a Reiszom. Kádár z toho dôvodu nemohol Reisza ani vystáť, čo mu neraz dával otvorene najavo. Konflikt sa vyhrotil, keď sa na žúrke u Zakála dvaja sokovia pobili. Na konci potýčky už rozohnený Kádár vykrikoval „zabijem ťa“ a pištoľou vystrelil do steny tesne nad Reiszovu hlavu. Tento konflikt ich vzťahy ešte viac zhoršil.

Andor Reisz, Lajos Sátor a Lehel Horváth na vianočnej oslave v roku 2004

Úryvok z knihy ZAHRABANÁ PRAVDA - Mafiánsky teror v Dunajskej Strede - OBEJDNAŤ TU

Kádárovi nedalo veľa práce presvedčiť bossa skupiny Lajosa Sátora, aby sa Reisza zbavil. Veľký šéf bol už siedmy rok na úteku a jeho korunný princ mu jednoducho prerástol cez hlavu.

(...)

Reisz bol okrem toho v kontakte aj s najsilnejšími reprezentantmi slovenského organizovaného zločinu, pre ktorých sa Sátor pomaly stával len akousi polozabudnutou mýtickou figúrkou. Preto väčšina z nich pokladala za hierarchicky najvyššie postaveného sátorovca skôr Andora Reisza než skutočného bossa Sátora. Reisz si vybudoval v zločineckých kruhoch meno aj tým, že jeho schopnosť otáčať peniaze sa dala porovnať s takými legendami podsvetia ako Miroslav Sýkora či Tomáš Vida. Nehovoriac o tom, že Sátorovo meno nebolo múdre brať do úst, jeho legenda vybledla a všetkým v Dunajskej Strede už bolo jasné, že „najväčší mafián“ je Andor Reisz. A korunnný princ, prerastajúci svojho kráľa, sa veru aj tak správal. Vraždenie rozhodne nepovažoval len za nevyhnutnú súčasť biznisu. Svedčia o tom prípady ľudí z Komárna a Dunajskej Stredy, ktorí navždy zmizli potom, ako sa dostali do konfliktu s Reiszom pri obyčajnej diskotékovej strkanici.

(...)

Vraždu starostlivo naplánoval a dôležitú úlohu v nej dostal Lehel Horváth, ktorý už dlhší čas spolupracoval s podsvetím. Horváth zbohatol v deväťdesiatych rokoch, keď sa podľa vlastných slov zaoberal ilegálnym obchodovaním s naftou. Na prelome tisícročí prevádzkoval v Dunajskej Strede kultovú diskotéku Speed, na dvore ktorej vystavoval vyradené bojové vozidlá a ťažké zbrane, ktoré priam zbožňoval. Žil izolovane od vonkajšieho sveta, ale v tesnej blízkosti mesta na obrovskom statku v Čótfe pri Dunajskej Strede. Častým hosťom tam býval Andor Reisz, ktorého Horváth poznal od detstva. Bolo všeobecne známe, že sú dobrí priatelia. 

„Raz sa u mňa zastavili Sátor a Kádár, ktorý odvtedy, čo vyšiel z vyšetrovacej väzby, neustále zdôrazňoval, že do basy ho dostal Reisz s Drevenákom. Povedal mi, že chcú Andora zabiť a že to chcú urobiť u mňa v Čótfe. Pomyslel som si, že to celé bude pasca a chcú len zistiť, či to Andorovi poviem,“ spomína Horváth na rýchly sled udalostí, ktoré sa odohrali na jeseň roku 2006. Napriek tomu, že Kádárovi na súde dokázali podiel na Reiszovej vražde, on nikdy nepriznal, že bol pôvodcom nápadu na jeho likvidáciu. „Sátor povedal, že Reisz ho okradol a že kvôli nemu som sa dostal aj do vyšetrovacej väzby, takže preto som ho mal zastreliť ja. Pokúšal som sa v tejto veci zostať bokom, ale Sátor a Lehel na mňa naliehali, takže nakoniec som súhlasil. Od začiatku som však vedel, že to nespravím“

- rozprával Kádár. 

Reisz mal na Dunaji loď, ktorú potreboval v novembri 2006 zazimovať v jednom z hangárov na Horváthovom pozemku. Ponúkala sa teda vhodná príležitosť, ako sa dvojky mafiánskeho klanu zbaviť. Sátor naplánoval, že Reisza zastrelí Kádár, ktorý ale dovtedy takéto vraždy pre skupinu nepáchal. Keď dorazil do Horváthovho areálu v Čótfe, boss ho už čakal s pripravenou pištoľou a tlmičom. Ukryl sa v kríkoch a čakal na Reisza.

(...)

Reisza a nemal ani potuchy o tom, čo sa proti nemu v Čótfe chystá. V prístave sa nakládke lode prizeral aj Sátor, ktorý si potom prisadol k Reiszovi do auta. Pred vozidlom so šéfmi gangu zabezpečovali cestu z Komárna Nagy s Bugárom. Mali pravidlo, že keď sa ich boss niekam presúval, posádka jedného auta najprv presondovala, či na trase nie je nastražená nejaká pasca alebo policajná kontrola.

(...)

V areáli bývalého družstva im už išiel naproti Horváth, aby im ukazoval cestičku k hangáru, pred ktorým povystupovali z áut. Zsolt Nagy potom zacúval autom s prívesom do hangáru. „Ležal som v kríkoch neďaleko hangáru s tým istým samopalom ako predchádzajúci deň. Videl som, ako prichádza Andorovo auto s loďou na prívese. Myslel som si, že keď nevystúpim z kríkov a nezačnem strieľať, tak ako prišli, aj odídu a nič sa nestane,“ vypovedal Kádár, ktorý naozaj nevyšiel z úkrytu a ani zo samopalu s tlmičom nespustil paľbu.

„Kým Čonty manévroval  s prívesom, Sátor, Reisz a ja sme postávali pred hangárom a zhovárali sme sa. Kádár sa neobjavil a nestrieľal. Andor sa otočil, že sa ide vymočiť a vtedy Sátor vytiahol pištoľ, obtiahol ju, podišiel k Andorovi a zozadu ho strelil do hlavy“

- opísal popravu vysokopostaveného mafiána Lehel Horváth. Keď Zsolt Nagy začul výstrel, ihneď vyskočil z auta. Na zemi zbadal ležiaceho Reisza, ktorému z hlavy tiekla krv. Bol v šoku. „Prečo?! Prečo?!“ kričal cez slzy. Sátor ho začal upokojovať a vysvetľoval mu, že mal na likvidáciu svojho zástupcu pádny dôvod. V húštine sa stále krčil Kádár, ktorý zo svojej skrýše vyliezol až potom, ako naňho začali zvyšní členovia partie vykrikovať. Vyhováral sa, že on strieľať nemohol, lebo na Reisza nemal dobrý výhľad. Sátor sa rozčúlil, že kvôli Kádárovej neschopnosti bude musieť vymeniť pištoľ a ešte aj z Reiszovej hlavy budú musieť vybrať guľku, aby stopa neviedla k jeho zbrani. Kádár teda musel zostať s Lehelom Horváthom v Čótfe a pomôcť mu zlikvidovať telo.

(...)

Reiszovo mŕtve telo naložili na prívesný vozík s hliníkovými bočnicami a premiestnili ho ku kanálu, ktorý sa nachádzal na pozemku ranča. Pripravili si stojan, ktorý sa používa pri zakáľačkách, veľké nádoby, nože, pílku, háky a povraz. Bola to scéna ako z hororu.

„Lehel do Reiszových achiloviek zapichol háky, priviazal na ne lano a vytiahol telo na stojan. Telo visiace hlavou dole začal porciovať. Časti, ktoré padli na zem, nohami odkopával, aby mu nezavadzali a ja som ich nakladal do objemných nádob. Keď skončil, nádoby a bedne sme naložili na príves a previezli sme ich na druhý koniec rozľahlého statku k budove, kde mal Lehel priemyselný mlynček na mäso“

- opisoval Kádár vo svojej výpovedi. Oddeľovanie častí mŕtveho tela im muselo trvať dosť dlho, lebo keď sa dostali k mlynčeku, Nagy sa už vrátil z Bratislavy a napriek zákazu bossa sa k dvojici „hrobárov“ pripojil. Spolu s Kádárom podávali Horváthovi časti tela, ktorý ich začal mlieť v mlynčeku. Keď do neho vložil väčšie kosti, stroj sa niekoľkokrát zasekol. Nemali už ani dosť svetla, tak sa rozhodli, že likvidáciu tela dokončia až ráno.

Na druhý deň sa  Kádár s Nagyom do Čótfy vrátili, Horváth už pred ich príchodom stihol jednotlivé časti tela vykostiť. „Lehel Čontymu ukázal, kde má vykopať jamu a my sme zatiaľ išli o pár kilometrov ďalej vysypať pomleté mäso do Malého Dunaja. Potom sme sa vrátili na statok a pomáhal som Csontymu kopať jamu. Keď sme skončili, vysypali sme do nej väčšie kosti a jamu sme zasypali. Potom sme šli všetci domov,“ spomína si Kádár na ten novembrový deň.